História v skratke:

V dávnych časoch patrila Sielnica k zvolenskému hradnému panstvu. V listinách z r. 1250 sa uvádza ako „Zelnitz“, r. 1280 ako „Sielnicza“. Pôvodne bola osadou so slobodným obyvateľstvom. Jej obyvateľmi boli želiari, ktorí pálili drevené uhlie pre zvolenské panstvo. V r. 1288 kráľ Ladislav daroval Sielnicu Kláštoru Panny Márie v Znieve v Turci.

 Kompletná kronika obce Sielnica tu. 

V roku 1397 bol v obci postavený kostol v gotickom slohu, ktorý v čase tureckých vpádov obohnali múrmi so strieľňami. Sielničania sa pred Turkami ani tak neubránili a dostali sa do poplatnosti. Za protihabsburského povstania F. Rákocziho v r. 1720 bola obec vypálená.
Podľa údajov z r. 1657 v obci bývalo 250 obyvateľov zaoberajúcich sa poľnohospodárstvom, povozníctvom, prácou v lesoch a hrnčiarstvom. Miestnu školu navštevovalo 16 detí. Obyvatelia platili dane Turkom.
Jozef II. za svojej vlády daroval Sielnicu banskobystrickej kapitule. Majetok spravoval kapitulský správca, ktorý býval v novopostavenom kaštieli. V tých časoch mnoho dedinčanov žilo v biede a ušlo zo svojich hospodárstiev. Obec sa aj tak rozrastala. V r. 1828 tu bolo 61 domov a žilo v nich 485 obyvateľov, v r. 1890 štatistiky uvádzajú 839 obyvateľov.
Koncom 19. storočia v súvislosti s činnosťou továrne Union vo Zvolene v chotári obce pokusne ťažili uhlie. V r. 1820 Kapitula v Banskej Bystrici predala polia a pastviny urbáru za 21 tisíc zlatých. V r. 1912 predala Kapitula výhodne posledné polia a hory, za čo urbár postavil kaplnku.
Začiatkom 20. storočia okrem poľnohospodárstva viacerí obyvatelia obce pracovali v továrni na plech Union vo Zvolene. Po vzniku ČSR nezamestnanosť aj tu dosahovala značné rozmery a viac ako 20 obyvateľov sa vysťahovalo do USA, Kanady a štátov Južnej Ameriky.

Kompletná kronika obce Sielnica tu. 

Z tragických udalostí treba spomenúť epidémiu cholery v r. 1853, kedy v krátkom čase zomrelo 36 ľudí. V r. 1890 vyčíňal v obci veľký požiar.
V rokoch 2. svetovej vojny ilegálna činnosť obyvateľstva bola napojená na ilegálnu skupinu v Hájnikoch (Sliači). Počas SNP tu bola umiestnená jednotka veliteľa Vološina z brigády kpt. Jegorova. Obyvatelia pomáhali aj pri prácach na letisku Tri duby na Sliači.
Po r. 1945 obec zmenila svoj vzhľad. V obci vznikla rozsiahla chatová základňa. Boli vystavané nové domy, zregulovaný potok, vyasfaltovaná cesta a chodníky a postavený kultúrny dom. V r. 1952 bolo v obci založené JRD. Okrem toho sa obyvatelia zamestnávali aj v závodoch v Sliači, Zvolene a Banskej Bystrici.

História obce Sielnica v obrázkoch